Slimák

Každý z nás má svojho miláčika. Tvoj miláčik je maminka. Ona má svojho miláčika teba a ocka, a ak je vás viac, tak aj sestričku a bračeka. No najkrajšie je, keď má každý čo najviac miláčikov. Ja som bola jedináčik a vždy som ľúbila zvieratká, ktoré mi boli bratom, sestričkou, a keď som bola sama doma, ochrancom, kamarátom, jednoducho mojím miláčikom. Za to som im ja chcela pomáhať, chrániť ich, nakŕmiť a pekne si ich uložiť do postieľky, aby sa im dobre spinkalo. No asi to nebol najlepší nápad, keď som si domov priniesla plný košík slimákov, aby sa u mňa mali dobre. Keď som bola ja taká veľká ako ty, bolo všade veľmi veľa slimákov. Len čo zapršalo, všetky povyliezali zo svojich domčekov a vybrali sa do sveta. Vieš, že slimáčiky si vedia na svoju ochranu vyrobiť dvierka z vápnika? Tie za sebou zatvoria a prečkajú obdobie sucha pekne ukryté v bezpečí svojho domova. Keď som však bola malá, ešte som to nevedela. Ani som len netušila, čo taký slimák pre svoj život potrebuje, čím sa živí, čo mu chutí najviac.

Teraz viem, že má rád listy, zeleninu, ale aj okrasné rastlinky a kvapôčky dažďa. No ja som mojich nových kamarátov v nádherných hnedo-bielych prúžkovaných ulitkách vyložila v obývačke na koberec a verila som, že sú šťastní, lebo majú pre seba našu najväčšiu izbu. Tu budú môcť vychovávať aj svoje malinké, čo sa im narodia. So slimáčikmi je to však trochu inak ako s nami. Slimák je obojpohlavný, čo znamená, že je mamou aj ockom súčasne. Dva slimáčiky sa navzájom spária, dajú si veľkú pusu, potom každý z nich vyhĺbi do zeme jamku a nakladie do nej okolo 60 vajíčok. Netrvá dlho a v tejto skrýši sa vyliahnu malilinké slimačie detičky, ktoré dospejú asi o tri roky. Ty si v troch rokoch maznáčik svojej maminky, si od nej úplne závislý, ona ti musí dať papať, poumývať ťa, uložiť do postieľky. Večer ti číta rozprávky, ty sa práve učíš skladať slovíčka dohromady, hovoríš roztomilé vety a objavuješ ten veľký svet okolo seba. No a slimák je vtedy ako veľký maturant, školák, čo práve dospel a ide do života. V lete bude po príjemnom, osviežujúcom dáždiku podnikať dlhé túry. Nájde si aj svoju obľúbenú potravu, tú obhryzká jazýčkom, čo má ako strúhadlo, a keď mu začne byť prihorúco, zavrie svoje biele vápencové dvierka a počká si na lepšie počasie. V zime, kým napadne prvý sneh, sa zahrabe do kopčeka napadaného lístia a takto pekne-krásne, svojím slimačím tempom si požije päť a dokonca aj desať rokov, ak mu nebude nikto ubližovať.

Musím ti však dopovedať, čo sa stalo za tých pár hodín, odkedy moji milí hostia lozia po našom tmavomodrom koberci. Vraj pomalý slimák! Skoro som nemohla uveriť tomu, aký je šikovný a vynaliezavý. Jeden si našiel skrýšu pod sedačkou, druhý pod skrinkami, zopár ich vyliezlo na nohu stola v presvedčení, že je to živý stromček. Najúžasnejší pohľad bol na obrovskú spleť križovatiek uprostred izby. Diaľnice, lesné cesty, horské chodníčky a myslím, že aj cyklotrasy, to všetko nakreslili svojím slizom, tekutinou, čo im pokrýva celé telíčko a hlavičku s tykadielkami. Ozaj, vieš načo ich má? Tie dlhšie parôžky vystrkujú na svet guľaté očká a na tých kratších je nosík. Poznáš tú pesničku: Slimáčik-máčik, vystrč rožky, nasypem ti na parôžky… Neviem síce čo a hlavne prečo by si mal dať nasypať do očí alebo nosíka, ale ten, kto zložil túto pesničku o slimáčikoch, určite nevedel tak veľa, ako vieš teraz ty. A tebe už je jasné aj to, že som urobila peknú hlúposť. Veď ako sa dá maminke vysvetliť, že som im chcela len dobre, že som ich chcela za kamarátov. Trvalo mi dosť dlho, kým som ulovila aj posledného slimáka záhradného – tak sa v učebniciach volá –, a odniesla ho späť, kam patrí – do prírody. Lebo ani v tvojej krásnej izbičke by nemohol žiť. Tak to radšej neskúšaj. Veď si ešte porozprávame aj o naozajstných domácich miláčikoch, ktorí si veľmi radi pospia v tvojej postieľke a na tvojom vankúšiku.